Že mi je lúto

Tvár, sen farebný výkvet,
jemne dýchnem zo skla zotieram,
Sú len odkazy príkre,
v ktorých vlastné slová zapletám.

R:
Roztrhnutý zabudnutý deň
a na rozlúčku poviem len:
Že je mi l´úto, za tvojou láskou,
Za boskom v bráně, aj za precházkou,
Že je mi l´úto, za tvojím smiechom,
za něžnou rukou, zrychleným dychom.

Miesto zraku, zavreté viečka,
skryjú všetko, pozhasínajú.
Iba chvíl´u možno, že prečká,
ten pohĺad skrytý pre túto mezeru.

R:

/: Tak jej napíš odkáž, že ti je ľúto,
tak jej zakrič, že si zostal tu sám. :/