Kristínka iba spí

Kristínka by mala dnes už o dva roky dlhšie vlasy
a plač mi skáče do slov vieš, keď zas a znova premietam si
ako visí prichytená v trhlinách vysokýh brál
nikto nezachytí tvoje laná, keď sa zrútiš z kolmých skál

Bol som pri nej dole hneď kým jej výkrik doznel v ozvenách
a za viečkami našiel tlieť dve zľaknuté svetielka
čo sa robí v mojich žilách o to sa nik nestaral
nikto nezachytí tvoje laná, keď sa zrútiš z kolmých skál

Spíš Kristínka snáď len spíš, neverím poď a vstaň
ten pád bol možno len klam, spíš Kristínka snáď len spíš
ty musíš hore ísť k oblakom sme už len na dotyk
ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch

Vydýchla mi v náručí, odvtedy sa podvádzam
že Kristínka snáď iba spí, že ticho za ňu rozpráva
Tak sa platí za to, že mladá chcela vidieť z výšky brál
nikto nezachytí tvoje laná, keď sa zrútiš z kolmých skál